Imigrácia a One-Stop-Shop

Autor: Mária Chlupová | 14.4.2012 o 15:41 | (upravené 14.4.2012 o 16:26) Karma článku: 3,75 | Prečítané:  697x

Musím priznať, že migrácia ma zaujíma asi tak druhý rok, ale za to ma dosť chytila. Migrácii som sa začala venovať pri bakalárskej práci s názvom Pracovné migrácie zo SR do vybraných krajín Európy, konkrétne to boli Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Írsko. Musím povedať, že Írsko má úplne úžasné štatistiky na rozdiel od Veľkej Británie, ale tomu sa teraz nebudem venovať. Tento článok som sa rozhodla napísať o programe One-Stop-Shop, ktorý funguje v niektorých krajinách Európy a o imigrácii. Na začiatok však uvediem nejaké základné definície.

Migrácia predstavuje presun osoby, alebo skupiny osôb, v geografickom a sociálnom priestore často spájaný so zmenou bydliska na istý čas, alebo na trvalo. Migrácia sa delí na dobrovoľnú a nútenú, legálnu a ilegálnu a vnútroštátnu a zahraničnú. Dôvody migrácie môžu byť rôzne od práce cez prírodné katastrofy a vojny až po zlepšenie znalosti cudzieho jazyka. Migráciu ako takú delíme na emigráciu (vysťahovanie) a imigráciu (prisťahovanie).

Imigrácia sa spája s mnohými problémami. Častým problémom je, že inštitúcie, ktoré musí imigrant navštíviť sú takpovediac „roztrúsené" po krajine, niekedy vo veľkých vzdialenostiach od miesta bydliska imigranta. Rovnako problematickou býva neznalosť cudzieho jazyka, byrokracia, nízka prepojenosť jednotlivých úradov a pod. Tieto problémy sa Európska únia snaží riešiť napríklad projektom One-Stop-Shop. S týmto projektom, konkrétne s portugalskou skúsenosťou, som sa prvý krát stretla na konferencii Národný dialóg o integrácii, ktorú usporiadala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

One-Stop-Shop predstavuje Inštitúciu, ktorá poskytuje všetky služby pre imigrantov na jednom mieste, teda imigrant môže nájsť všetko dôležité takpovediac pod jednou strechou. Tento prístup so sebou „prináša rad výhod z hľadiska nákladov, efektívnosti  a spokojnosti zákazníkov pre zúčastnené vládne agentúry a riešenia problémov, ktoré často vznikajú v dôsledku rozptýlenia služieb, nedostatku informácií, zdieľaní procedúr a nedostatku koordinácie služieb."[1] Medzi agentúry, ktoré by mali byť zastúpené v One-Stop-Shope patria: „imigračné služby, občianske služby, Ministerstvo práce a inšpektorát práce, Ministerstvo školstva, Ministerstvo zdravotníctva a pod."[2] Medzi ostatné služby, ktoré by One-Stop-Shop mal ponúkať patria „pošta, banka, transferové platby, call centrum, prístup na internet či prisťahovalecká knižnica."[3]

One-Stop-Shop hrá dôležitú úlohu aj pri „zvyšovaní dôvery imigrantov vo verejné služby a to prostredníctvom kultúrnych mediátorov," ktorí zvyčajne pochádzajú z rovnakých krajín ako imigranti hľadajúci pomoc.[4] Mediátori zvyčajne prispievajú „k začleňovaniu občanov z rôzneho sociálneho, náboženského a kultúrneho pôvodu do spoločnosti, znižovaniu sociálno-kultúrnych konfliktov atď."[5] Imigrant sa aj prostredníctvom One-Stop-Shopu môže viacej zúčastňovať na rozhodovacích procesoch čo má za následok „zlepšenie vzťahov medzi rôznymi skupinami štátnych príslušníkov tretích krajín, vládou a občianskou spoločnosťou, podporu dialógu a výmeny skúsenosti a osvedčených postupov medzi skupinami imigrantov, zvýšenie účasti občanov tretích krajín na demokratickom procese a pod."[6]

Realizácia takéhoto centra nemá v Slovenskej republike zatiaľ veľkú budúcnosť, nakoľko počty k nám smerujúcich imigrantov nie sú až tak veľké ako do iných krajín. Tieto počty sa po hospodárskej kríze ešte znížili. Ako môžeme vidieť na grafe č. 1 (zdroj Infostat), ktorý ukazuje počty imigrantov na území SR v rokoch 2000 - 2010, počty imigrantov sa postupne zvyšovali od skúmaného obdobia, pričom rapídnejší nárast nastal po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004, čo pokračovalo až do hospodárskej krízy. Následne v roku 2008 môžeme vidieť rapídny pokles, ktorý pokračoval až do roku 2010. Informácie z roku 2011 a z prvých mesiacov roku 2012 zatiaľ nie sú dostupné.

počet imigrantov na území SR.Samozrejme dôvodom zníženej imigrácie na územie SR môže byť aj zvýšená imigrácia do ostatných krajín EÚ. Aktuálne to môžu byť Rakúsko s Nemeckom, ktoré už nemôžu uplatňovať reštrikčné opatrenia. Reštrikčné opatrenia predstavovali prechodné obdobia   plynúce zo Zmluvy o pristúpení, ktorých cieľom bola ochrana domáceho trhu práce pôvodnej EÚ 15. Maximálna možná dĺžka trvania prechodných období mohla byť 7 rokov s trvaním do 30. apríla 2011. Nemecko s Rakúskom reštrikcie uplatňovali po celú dobu a keďže už reštrikcie uplatňovať nemôžu, môže sa počet imigrantov smerujúcich do týchto krajín zvýšiť.

Samozrejme dôvody migrácie môžu byť rôznorodé a myslím si, že dôvody každého imigranta prichádzajúceho do našej krajiny by sme sa mali pokúsiť aspoň chápať. Nikdy predsa nevieme či sa raz tiež nestaneme imigrantom v cudzej krajine práve my a mňa vždy učili, aby som sa k iným ľuďom správala tak, ako by som chcela, aby sa oni správali ku mne. Ak sa teda zo mňa raz stane imigrantka v inej krajine chcem prísť do priateľského prostredia, a čo vy?

 

S pozdravom a prianím všetkého dobrého

Majka Chlupová

 


[1] Oliveira, C. R (ACIDI, I.P.), Abranches, M. (IOM - Mission in Portugal) a Healy, C. (ACIDI, I.P.). Handbook on how to implement a One-Stop-Shop. (Lisabon: António Coelho Dias, S.A., 2009), str. 49

[2] Tamtiež, str. 69

[3] Tamtiež, str. 73

[4] Tamtiež. Str. 27

[5] Tamtiež., str. 59

[6] Tamtiež, str. 51

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?